Na začiatok mi nedá nespomenúť síce aktuálnu záležitosť, na nie celkom súvisiacu s novým albumom skupiny. Možno ste sa aj vy dozvedeli o účasti EDITORU v jednom z predkôl súťaže Eurosong (Eurovision Song Contest), prípadne ste ich možno aj videli. Chlapi sa očividne bavili, až na speváka Doktora, ktorý bol akýsi napätý a možno ako jediný z kapely aj veril v postup, čo vraj potvrdil vetou „vo finále nemôžeme chýbať“. Otázkou je ale, prečo tam vôbec šli. Možno si ich účasť vynútila zmluva s veľkým labelom, možno tam šli len pre srandu, možno šli provokovať, alebo mali celkom iný dôvod. EDITOR sa hrdo hlásia k punku, hardcore a undergroundu. Osobne mi ale undergroundové rebelantsvo, hardcorová vyhranenosť a punková špinavosť logicky nejdú dokopy s naleštenou, trápnou a hlúpo zbytočnou Eurovíziou.

No ale poďme späť k samotnému albumu s názvom „Pod parou“. Na našom hudobnom trhu je momentálne voľné miesto, ktoré ostalo po v súčasnosti už čo sa popularity týka značne upadajúcich HORKÝŽE SLÍŽE, a presne do týchto vôd sa snažia EDITOR s novinkou vplávať. Zmluva s EMI určite nie je náhodnou záležitosťou. Netrúfam si hodnotiť, či EMI stavili na správneho koňa a ani či EDITOR dokážu tento trh obsadiť - dnes je ale možné všetko. Čo si ale trúfam hodnotiť, je muzika zoskupenia. Ide o mix punku, hardcore, metalu a rocku a práve v tejto rôznorodosti vidím aj s drvivou silou dopadajúci kameň úrazu. EDITOR sa snažia zaujať všetkých a pritom strácajú dôveryhodnosť, ktorá je nielen u týchto štýlov životne dôležitá. Proste nemôžem uveriť basgitaristovi s tričkom Old School Hardcore, ktorý má na hlave emo patku, že hrá hudbu, ktorá je hraná od srdca a nie pre efekt. Nedokážem uveriť skupine, ktorá je pozliepaná z tak rozdielnych ľudí a nedokážem uveriť, že na prvom mieste nemajú úspech a hudba samotná je pre nich všetkým. Nebyť príliš tvrdý, aby ich mohli púšťať aj v rádiu, nebyť príliš mäkký, aby to nebol pop-rock. Nebyť príliš extrémny, miestami byť šokujúco vulgárny („Zajtra bude neskoro“ ), chcú byť hlavne kritickí a pritom aj zábavní. Žiaľ, zábavnosť stojí a padá na viac-menej hlúpych a ošúchaných textoch. Pojednania o chlastáni („Pod parou“), policajtoch („A.C.A.B.“), pravde („Klamú“), živote („Práci česť“), majú jedného spoločného menovateľa v kritike sociálno-spoločenského života dnešnej spoločnosti. Lenže, keď im tak vadí stádovitosť a uniformita dnešnej spoločnosti, prečo sa otŕčať v jednej z najvýraznejších výkladných skríň (Eurovízia), ktorá reprezentuje práve takýto životný štýl (kultúru)? A čo pozitíva nového CD? Ako prvé mi udreli do uší inštrumentálne schopnosti jednotlivých muzikantov. Síce ani v jednom prípade nejde o ktovieaké majstrovstvo, no svoje nástroje ovládajú v rámci vyššie spomínaných štýlov so cťou. Dokonca aj jednoduchšie a jednotvárnejšie bicie sú zahraté na slušnej úrovni. Druhou a zároveň aj poslednou vecou, ktorá sa mi na nahrávke páči, je jej zvuk. Tak, ako predchádzajúci, aj tento album produkoval Peter „Sanchéz“ Saniga (štúdio Exponent), no spoluprodukciu prepustil Hirax (LUNATIC GODS) svojmu kolegovi gitaristovi Ľuboslavovi, a snáď aj táto zmena sa podpísala pod oveľa lepšiu zvukovú kulisu. Sčasti sa EDITORU darí zaujať aj menej tradičnými postupmi, akým je napríklad použitie saxofónu („Kto, ak nie my“) a akordeónu („Klamú“), no ani tieto spestrenia nestačia na vylepšenie celkového dojmu z nahrávky. Okrem jedenástich nových skladieb na „Pod parou“ nájdete ešte štyri bonusy, no napríklad z dychovkovej coververzie vlastnej skladby „Stop KDH“, mám ešte horší dojem, ako z celej predchádzajúcej nahrávky. Jedinou naozaj úsmevnou vecou na albume, aj napriek evidentnej snahe, je bonus „Nespokojná poslucháčka“. Akosi primálo. 

EDITOR je dobrá kapela na dedinské tancovačky a ožieračky, len mi akosi chýba dôvod vydávať kvôli tomu CD. Skupina hodnú dobu hľadala svoju vlastnú tvár, rôznymi štýlovými skokmi v minulosti dospela do dnešnej podoby, ktorá sa javí ako mimoriadne zlá. „Pod parou“? Ďakujem neprosím, radšej budem abstinovať.